Životný brainstroming 7 - Bravčová masť namiesto skalpela

Autor: Ivana Kučerová | 23.2.2011 o 13:09 | Karma článku: 12,23 | Prečítané:  2971x

O tom, kto je silnejší a o kruhu poznania v živote.                                                        Trochu som si robila prehľad medzi lekármi, čo sa dá robiť so zle zrastenou hrádzou po nástrihu. Nejeden lekár vysvetľoval, že je riziko niečo robiť, ak to nie je úplne zlé, lebo to môže byť ešte horšie a že už to aj tak nikdy nebude plnohodnotné tkanivo.

 

Tak len prikyvujem, že áno - je v tom celkom jasná logika. Nech sa hlbšie porežeme kdekoľvek, jazva tam ostane a jazva je proste jazva - tkanivo nie je v tom mieste také pružné, ozýva sa pri zmene počasia, a to je asi to najmenej, všeličo sa ešte môže pridružiť (zrasty, keloidy...). Ale hneď sa zamýšľam ďalej - keď sa vie, že už to za akýchkoľvek okolností môže byť len horšie, ak už sa raz rana urobí, prečo sa radšej medzi lekármi relevantne nehľadá spôsob, ako rezaniu predísť? Spýtala som sa na to jedného pána v bielom plášti. Odpovedal, že videl, aké sú potrhané prvorodičky, keď sa im nástrih nerobí, a potom je to ešte horšie, takže je to „hop alebo trop".

Úžasné - ešte, že sa ľudstvo naučilo zašívať telo, dovtedy asi viac ako 9 z 10 žien, ktoré mali deti, zrejme od svojho prvého pôrodu (každá začala ako prvorodička) chodili s nebezpečne roztrhnutou hrádzou a tiež išli do toho, že po pôrode pravdepodobne neudržia stolicu, možno i do smrti, podotýkam (hlboké poranenia v tak špecifickej oblasti sa zle zatvárajú bez šitia). Alebo, že by to bolo inak?

Pýtam sa toho istého lekára, či tie dotrhané prvorodičky rodili v im vyhovujúcej polohe, bol im dopriaty priestor a boli podporované, aby sa uvoľnili a sústredili na vlastné pocity a tlačili, resp. riadili si pôrod podľa nich a tak, alebo klasicky na chrbte, nohy vo vzduchu, s externe riadeným tlačením a pod. Samozrejme, že odpoveď bola za B.

Pripomína mi to takú minirozprávku o Slnku a Vetru, ktorí sa škriepili, kto je z nich silnejší. Dohadujú sa, dohadujú, a zrazu si všimnú človeka v kabáte kráčajúceho po ceste. Vymysleli si teda, že ten bude uznaný za silnejšieho, ktorý skôr vyzlečie pocestnému kabát. Vietor dul, fučal naparoval sa, zapieral a snažil sa kabát pocestnému strhnúť. Ten si ho však ešte väčšmi utiahol: „Juj, ale sa ochladilo!" Vietor to vzdal (našťastie pocestného): „Nedá sa to." Prišlo na rad Slnko - i to sa snažilo - pražilo z celej sily, prehrialo vzduch a horúcimi lúčmi pohládzalo pocestného. A čuduj sa svete - pocestný si vyzliekol kabát sám. (Na túto rozprávku som si spomenula, i vtedy, keď som sa raz snažila synovi ilustrovať, že láska je najmocnejšia zbraň, dokonca mocnejšia, ako pištole, ktoré majú jeho kamaráti v škôlke.)

A tak lekári na štýl vetra horko ťažko strhnú ten kabát - dieťatko zo ženy a gratulujú si, že sa im to podarilo. Nerozmýšľajú nad tým, že stačí zmeniť taktiktu - menej duť a viac hriať a kabát - dieťatko by s-/vykĺzlo samo. Veď ono sa chce dostať von, a žena ho chce vypustiť z hniezda (ak aj neuznáme, že od počatia ide práve o tento okamih osamostatnenia, minimálne niekoľko hodín sa na to jej i jeho telo pracne pripravovali), tak ako ten pocestný mal v pláne dať si kabát dole - keď bude vhodná chvíľa, ale do fujavice je to vždy ťažšie a vždy jedine nasilu...

 

Ale teším sa, že sa to vyvíja, že sa kruh uzatvára  - ako Krtko (postavička zo známej série animovaných rozprávok), ktorý chcel vyliečiť Myšku, prešiel celý svet, aby nakoniec našiel Sovou odporúčanú Chamomilla Matricaria - harmanček vedľa svojho krtinca - objavil sa masážny gél na uvoľnenie tkaniva hrádze počas pôrodu, a (čo je úplne skvelé) aj lekári, ktorí ho používajú. Avšak na rozdiel od Myšky, ktorá bez akejkoľvek ujmy počkala chorá v posteli, kým Krtko pochopí, že riešenie je tak blízko, bolo (a žiaľ ešte bude) zbytočne zmrzačených neuveriteľné množstvo žien, kým znovuobjavený starý recept pôrodných babíc, masírovanie hrádze počas pôrodu bravčovou masťou v akejkoľvek funkčnej modifikácii, nahradí nože v rukách pôrodníkov.

 

Prečo sa na to zabudlo? Z opojenia vedou a jej „všemohúcnosťou"? Alebo je to psychologická potreba lekárov - vývojovo typicky mužského povolania - byť aktívnym, nie tým, čo výnimočne v okamihu pôrodu pre zmenu „len" podporuje? Alebo sú za tým ešte prozaickejšie dôvody - nedostatok trpezlivosti, vnímavosti, ohľaduplnosti, osobnej zainteresovanosti (v kresťanskej terminológii - nedostatok lásky k bližnému), alebo v súčasnosti zas naopak preváženie finančnej zainteresovanosti? Použitie gélu bude zrejme lacnejší úkon, ako vykonanie nástrihu, podobne ako polhodinová masáž, oproti hodinovému šitiu.

Neviem, nechcem súdiť, nech sa zamyslí každý sám, od ktorého sa očakáva pomoc pri pôrode, či by to nevedel aj s väčším rešpektom a pochopením. Ja len dúfam, že už to nebude dlho trvať, čo Slnko ukáže Vetru, ako sa to robí bez násilia.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?