Niekedy, najmä v začiatkoch, je naozaj ťažké rozpoznať, čo je burina a čo nie. Mangold, hoci ešte maličký, som spoznala hneď - je výrazne svetlejší, listy sú pomerne široké a pôsobia akosi krehko, i mrkvičku už poznám, tiež je svetlejšia a burina s takou strapatou šticou ako má ona sa v našej záhrade obvykle nevyskytuje.
Prešla som však k riadkom, kde mal byť paštrnák. Vyzerá to beznádejne - ten som siala len raz a nebolo to minulý rok, takže si už nepamätám, ako vyzerá mladá rastlinka paštrnáku. Chvíľu mám pocit, že hádam ani nevzišiel a bude ho treba podsiať. Čupím, čupím, pozerám, kade asi vedie riadok, uvedomujem si, že treba zohľadniť i to, že sa tam po zasiati pravidelne naháňali pes s mačkou, takže môžu byť niektoré dosť mimo pôvodne rovnej línie. Snažím sa zachytiť nejaký aspoň trochu pravidelne sa opakujúci tvar a farbu rastliniek a zrazu sa cítim, ako keď som v tretej triede na základnej škole v rámci talentových skúšok na inú, robila časť IQ testu, v ktorom sme dostali A4-u husto popísanú drobnými štvorčekmi s rôzne vyplnenými časťami. Z tých sme mali v časovom limite označovať niekoľko vybraných druhov, každý iným spôsobom... Aha, už to asi mám - tento jeden okrúhly zúbkovaný lístok a s ním dva rovné, to by mohlo byť ono! Áno, už to ide, len nejaký neprehliadnuť a nevytrhnúť aj s burinou, odkedy nemáme králiky, nesejeme nahusto...
Vtedy som uspela, vyhodnotenie štvorčekového testu znelo celkom lichotivo. Tento IQ test pripravený prírodou, mi vyhodnotí ona - o pár dní sa ukáže, či sa mi podarilo na čas zvrátiť osud šľachtených rastliniek, medzi planými. A záverečné vyhodnotenie, aj s odmenou, bude úroda:-).